Stratená Ežavíra, očistný hammam a večera s duchom Le Corbusiera

Autor: Simona Hasler-Krovinová | 27.10.2014 o 18:00 | Karma článku: 1,75 | Prečítané:  378x

V Granade, podobne ako v Madride, postupne ubúda autentických tapas barov na úkor komercie. Napriek tomu ešte existujú zriedkavé miesta ako Flamenco bar, v ktorom začíname deň malým pivom a „ľahkým“ tapasom, poriadne prepraženou jaternicou.

Pri pohľade na ňu mi príde zle, a tak radšej upriem zrak na okolité steny. Natesno povešané fotky stvárňujú najrôznejších Flamenco umelcov a umelkyne (každá druhá samotného majiteľa s rukou na srdci a s doširoka otvorenými ústami). Sám je nadšeným spevákom a žije tým, čo má najradšej. Bar ladený dočervena vypĺňa srdcervúci Camarónov spev.

Nedeľa zaplnila granadské ulice aj španielskymi rodinami s deťmi. Deti sú vyobliekané do najlepších šiat a pripomínajú malých princov a princezné. Všetci spolu jedia zmrzlinu a hrdo sa pretŕčajú na korze.

Koniec legendy s názvom Ežavíra

Neskôr pátrame po legendárnej krčme Echevarría (Ežavíra).  Opisuješ mi ju ako dieru s charizmou, v ktorej sa kedysi stretávali podivíni, bohémovia a iní potmehúdski filozofi z celého okolia.

Na dokonale zašitú ulicu Calle Postigo Cuna si pred dvanástimi rokmi zablúdil s Christianom a Chris tam objavil nádhernú Argentínčanku Marielu. Všetci ste mali okolo dvadsať. Mariela- divá a drzá ako mačka. Christian- neoblomný krotiteľ. O dva roky nato sa brali v Mníchove.

Žobrať o prácu

Počas hľadania Ežavíry nadávame ako pohania. Tá krčma musí byť prekliata! Chodíme v kruhoch a nachádzame zase len tých istých Afričanov predávajúcich nelegálny tovar. Tí hneď ako zavetria nebezpečenstvo, šikovne zbalia svoje saky-paky do veľkej plachty a utekajú, čo im sily stačia.

Poznamenáš, že kedysi ich bolo vidieť oveľa viac. Rovnako ako prisťahovalcov z Južnej Ameriky, či mladých ľudí rozjarene popíjajúcich una cerveza v miestnych tapas baroch. Turistov v Granade neubudlo, zato vidieť mladých ľudí žobrajúcich nie o peniaze ale o prácu.

Po hodinách hľadania prechádzame tmavou úzkou uličkou páchnucou po moči. Z vybitých postranných okien prekrytých kartónmi vanie chladný zatuchnutý vzduch opustených priestorov. Na maličkom námestíčku obklopenom obytnými blokmi cítiť neustále sa  vracajúce prízraky ľudí. Miesto, kde kedysi tak citeľne pulzoval život...najsmutnejší a najchladnejší kút Granady.

Ežavíru zatvorili asi pred dvomi rokmi, hovorí nám postarší chlap s plešinou a vypadanými zubmi. Len dlhé, takmer ženské mihalnice, zjemňujú jeho drsný a vyžitý výraz. Vyrovnane (no s jemným náznakom sentimentu) hovorí o „starých dobrých“ časoch a spomenie si aj na mladú Argentínčanku, ktorá v Ežavíre kedysi pracovala.

Očista v hammame

Po namáhavom hľadaní si doprajeme oddych v hammame Al Andalus. Priestory, do ktorých kedysi ženy nesmeli, sú v súčasnosti hlavnou atrakciou zaľúbených párikov. V prítmí sviečok obdivujeme atmosféru orientu. Stĺporadia s napodobeninami arabesiek vyrastajú z vody ako plazivé rastliny, silný mätový čaj osvieži telo aj ducha a pravidelné vzory andalúzskych kachličiek pripomínajú zašlé časy arabských dobyvateľov.

Večera u Xaveria

Xaveriov dom leží v oblasti Cumbres Verdes na úpätí pohoria Sierra Nevada.

Napäto sledujeme šikovnosť, s akou tento starý mládenec na tanier vyklápa obrovskú zemiakovú omeletu a potom ju s tým istým švungom pleskne opačnou stranou späť na panvicu. Ukrajinka Natally a jej švajčiarsky muž Willy, Luxemburčanka Carmen a jej francúzsky mužom Paul a my dvaja.

Willy, podobne ako Xaverio, maľuje obrazy inšpirované kubizmom. Natally mi na displeji iPhonu ukazuje vydarenú kubistickú napodobeninu komplexu Al-Hambra. Xaverio ako hrdý priateľ dodáva, že Willyho starý otec vyučoval samotného Le Corbusiera.

Počas rozprávania príhody o hľadaní Ežavíry sa Xaveriovi rozšíria zreničky. Vraj ju pred štyridsiatimi rokmi založil spolu so skupinkou priateľov. Názov vznikol pri vyvolávaní duchov s použitím čarovnej tabuľky Ouija. /Xaverio nám vyjavil takmer neuveriteľné súvislosti uzatvárajúce takmer dvanásťročný kruh spomienok/.

Po polnoci sa vraciame do kempingu Reina Isabel. Pri schádzaní po asfaltke (1200 m n m.) celkom bez slov hľadíme na Granadu žiariacu tisíckami svetiel. Na zadných sedačkách sa nemo usmieva Le Corbusierov duch.

 

Čítajte aj:

Pokrízové vytriezvenie a rozhnevaní Madrileños

Córdobske prerody alebo španielska hádka o mešitokatedrálu

Čarovný kraj Maurov a Xaveriovo tajomstvo

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Za státisíce dolárov 30 miliárd škody. Ako sa terorizmus vypláca

Kým panuje zmätok, je možné za teroristu kohokoľvek, kto nám oponuje.

TECH

Miliardy ľudí čoskoro zažijú nevídanú klímu

Klimatická zmena prebieha nad zemou rýchlejšie ako nad oceánmi.

ŠPORT

Na Gire sa ukázali talenty i šprintér, ktorý bude trápiť Sagana

Najzaujímavejšie momenty stého ročníka Giro d'Italia.


Už ste čítali?