Jemný náčrt z Toulouse

Autor: Simona Hasler-Krovinová | 27.8.2012 o 13:13 | (upravené 27.8.2012 o 13:44) Karma článku: 2,99 | Prečítané:  544x

V deň nášho príchodu sa mesto hanblivo zahalilo hmlou a jeho ulice kropil dážď. Pred počasím sme sa ukrývali v úzkych uličkách, v priestoroch zašitých drobných putík a reštaurácií vyzdobených stovkami predmetov budiacich pozornosť.

Predmetov ulice a nepotrebných predmetov domácnosti. Veď čo už môže poslúžiť lepšie na účel dekorácie ako predmet zbytočný, ktorý svojou zbytočnosťou nadobudol nové a neopakovateľné čaro? Francúzi majú skutočne vycibrený cit na odhaľovanie a vystavovanie tohto nekonvenčného pôvabu vecí.

Večer sme strávili s Michaelom a Matthewom, najprv len opatrným koštovaním francúzskych špecialít. Aperitív Kir Violette voňal po fialkách a chutil ríbezľami, klamal naše zmysly, a ja som zatúžila po ich prečistení. Ovplyvňujú sa navzájom a klamú na tisíc spôsobov. Zrak dokáže presvedčiť chuť a čuch o úplne novej realite. V iných situáciách a na iných miestach si čuch a chuť nahovára zrak. Zrak dnešnej doby, zrak pochádzajúci zo sveta stoviek klamných vizuálnych vnemov. Zrak úplne strativší niekdajšiu prezieravosť.

Popíjali sme Kir Cassis & Violette a ešte Pastis chutiaci po anýze, po dlhých letných večeroch strávených pri sviečkach a rozhovoroch trvajúcich až do ranného svitania. Víno bez etikety chutilo výborne, po vytiahnutí korku z fľaše sa nahlas nadýchlo a zalialo miestnosť svojou arómou. Prihovorilo sa nám známym jazykom pijanov, vraj pochádza z okolia mesta Toulouse, z regiónu Languedoc rovnako ako tradícia jedla Cassoulet. Ochutnala som jeho bezmäsitú verziu Cassoulet du Fromage, syrový nákyp so zemiakmi a španielsku studenú polievku Gazpacho.

Obhrýzali sme konce veľkej artičoky a nezamestnaný Matthew zanietene rozprával o svojich rodičoch, o zrobených päťdesiatnikoch unavených životom. Po zatvorení parížskej lahôdkarne našli doživotné útočisko na gréckom ostrove Tinos. Tam už len chytajú ryby, olivy zapíjajú vínom a prijímajú energiu zo slnka. Ich pleť konečne nadobúda zdravú farbu a po desaťročiach driny opäť vyzerajú na svoj vek.

Na záver ešte prípitok, aby lepšie vytrávilo...do kruhu si podávame štamprlíky hruškovice, koňaku, calvadosu armagnacu. Nech každý ochutná a zažije.

V Toulouse trávime chtiac-nechtiac niekoľko dní. Dočasne zakotvíme v byte na ulici Rue de Bayard, ku ktorému vedie dlhý chodník plný psovských výkalov. Pred vchodmi domov a na krajoch chodníkov posedávajú za pekného počasia ľudia bez domova. Ich psi dočasne uspala letná horúčava. Ale netreba predbiehať, v ten deň, v deň nášho príchodu ešte stále pršalo a dážď zmýval špinu mesta do hlučných kanálov podzemia.

henri_martin.JPG

Toulouse očami impresionistického maliara Henriho Martina

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Sagan začal sezónu klasík druhým miestom, opäť ho zdolal van Avermaet

Belgičan porazil slovenského cyklistu na belgickej klasike Omloop Het Nieuswblad aj minulý rok.

PLUS

Ako pred sto rokmi vysvetľovali príchod tabaku do Európy

Ako sa tabak (dohán) dostal do Európy a ako sa ujalo fajčenie?


Už ste čítali?