reklama

Córdobske prerody alebo španielska hádka o mešitokatedrálu

Pred vstupom do córdobskej katedrály (mešity) stojíme na priestrannom nádvorí ako z rozprávok Tisíc a jednej noci. Osviežime sa čistou vodou zo studne a chránení tieňom pomarančovníkov sledujeme dômyselnú spleť kanálikov, ktorými voda odteká späť do podzemia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Zvonica (niekdajší minaret Abderramána III.).
Zvonica (niekdajší minaret Abderramána III.). (zdroj: Simona H.-K.)

Toto nádvorie obklopené plejádou arkád v čase najväčšieho rozkvetu mesta Córdoba slúžilo veriacim moslimom na očistné účely pred vstupom do (už v tom čase) svetoznámej mešity. Namiesto niekdajšieho minaretu dnes na svätú omšu zvoláva veľkolepá zvonica, veľkoformátové plagáty znázorňujú Sedembolestnú Pannu Máriu.

Multikultúrny kalifát

Začiatkom ôsmeho storočia sa Maurom podarilo dobyť veľkú časť Pyrenejského polostrova a následne upevniť svoju pozíciu na španielskej pôde (s výnimkou Baskicka a Astúrie). Dobytú zem arabizovali a Córdoba sa postupne vypracovala na jedno z najvýznamnejších a najbohatších centier západného islamu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas vlády dynastie Umajjovcov (661-749) hrala Córdoba podobnú rolu ako Atény v klasickom staroveku. V prostredí intelek tuálnej slobody popri sebe žili (a vo vede a kultúre sa navzájom inšpirovali) kresťania, moslimovia aj židia. V neďalekom meste Toledo v tom čase vznikla najvýznamnejšia prekladateľská škola stredoveku, v ktorej predstavitelia všetkých troch náboženstiev vášnivo diskutovali o najrôznejších filozofických a teologických témach. Tieto prednášky boli následne prekladané do latinčiny, hebrejčiny, arabčiny či španielčiny.

Córdobska mezquita- katolícke alebo moslimské dedičstvo?
Córdobska mezquita- katolícke alebo moslimské dedičstvo? (zdroj: Simona H.-K.)

Zatiaľ čo v stredovekej Európe vládlo obdobie temna, mosli-mami ovládaný región Al-Andalus prekvital kultúrou a vzdelanosťou. V desiatom storočí sa Córdoba rozrástla na miliónové mesto, napríklad taký Londýn obývalo len okolo desaťtisíc ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zákaz modlenia moslimom

Vchádzame do starobylých priestorov niekoľko storočí sa rozrastajúcej mešity. Pomalé kroky nás vedú pomedzi stĺporadia z mramoru, zrak sa nevie odtrhnúť od oblúkovitého stropu pripomínajúci nekonečný zrkadlový efekt.

Úplne na počiatku na tomto mieste stál antický kresťanský chrám, čo nezabudne pripomenúť žiadny/a z miestnych sprievodcov/sprievodkýň. Cez presklenú podlahu skúmame pomerne zachovanú mozaiku, archeologický dôkaz kresťanského prvenstva. História dokladá ďalšie dôkazy o existencii neskoršej Baziliky svätého Vincenta, ktorá bola po príchode Arabov zničená a jej materiál využitý na stavbu mezquity. Pôsobivý komplex mezquity rástol v štyroch dôležitých fázach paralelne s výmenou arabských panovníkov (Abderramána I. a II., Alhakéna II. a Almanzora) a neslúžil len náboženským ale aj iným sociálnym, kultúrnym či politickým účelom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Interiér bývalej mešity.
Interiér bývalej mešity. (zdroj: Simona H.-K.)

Väčšinu územia ovládanú Arabmi sa kresťanským vojskám podarilo dobyť do prvej polovice trinás-teho storočia. Kastílci a Leóňania obsadili v roku 1236 Córdobu a mezquitu vysvätili za katedrálu, čím sa stala najdôležitejším kresťanským chrámom diecézy. Kresťania mešitu nezbúrali, ale prebudovali podľa vlastných predstáv. Začali menšími postrannými kaplnkami a proces zavŕšili v roku 1523 za cisára Karola V. náročnou prestavbou moslimskej modlitebne na obrovskú kresťanskú katedrálu. 

Dlhý vývoj tejto, za svojho času druhej najväčšej mešity sveta, dodal tejto monumentálnej stavbe na náboženskom dvojcharaktere. Napriek tomu je v súčasnosti prísne označovaná za kresťanskú katedrálu a názov mešita zmizol dokonca z turistických brožúrok. Córdobsky biskup odmieta jej interreligiózny charakter aj opätovné zriadenie moslimskej modlitebne.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Córdobska mešitokatedrála patrí do kultúrneho dedičstva UNESCO aj vďaka pozoruhodnej eklekticite prvkov pochádzajúcich nielen z kresťanstva ale aj z islamu. Interiér mešity už v minulosti k modlitbám využívali rovnako moslimovia aj kresťania a redukovať túto významnú stavbu len na moslimský či kresťanský chrám je prejavom intelektuálnej ale aj ľudskej obmedzenosti. 

Plynulá hranica medzi mešitou a katedrálou.
Plynulá hranica medzi mešitou a katedrálou.  (zdroj: Simona H.-K.)

Čítajte aj: Pokrízové vytriezvenie a rozhnevaní Madrileños

Simona Hasler-Krovinová

Simona Hasler-Krovinová

Bloger 
  • Počet článkov:  84
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Môj slobodnejší blog očistený od nechcených cudzích zásahov nájdete TU. Zoznam autorových rubrík:  KultúraSan Francisko 2009Montenegro 2011Pyreneje a Toulouse 2012O ľuďochŠpanielsko 2014Na cesteSociálneNa vypísanieS AlicouSurrealZenSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu