Už len tak zabiť jeleňa

Autor: Simona Hasler-Krovinová | 6.2.2014 o 20:34 | (upravené 6.2.2014 o 21:02) Karma článku: 2,84 | Prečítané:  473x

Ukazujú mi fotky pomerne hornatého pobrežia a širokých vetrom vytvarovaných pláží. Len on a ona, ďalej tu už žiadnej ľudskej duše niet. Vietor sa pohral nielen s tvárou ostrova, ale aj s účesmi na ich fotkách. Dacil príde raz do roka navštíviť svoju rozvetvenú rodinu na veternom ostrove Fourteventura. Počas vianočných sviatkov ju oddane sprevádza jej manžel.

Ešte včera popíjali s jej deväťdesiatročnou babkou slnečné pivo Dorada a do ruksakov si balili slnkom vybielené mušle. Babka už má niečo cez deväťdesiat a s každým novým dňom opätovne vyvoláva dážď. Riders on the storm. Vraj na ostrove už dva roky poriadne nezapršalo. Dlhotrvajúce sucho už celkom vyčerpalo krajinu aj ľudí, no oni ešte nestratili nádej.

Na ostrove je voda veľkou vzácnosťou. Miestni obyvatelia si ju musia kupovať v obchode. Momentka- vychudnutý šedý pes, zdivočený tulák, stojí v prachu na pozadí vyľudnených maringotiek. Zopár windsurfistov sa blíži k horizontu. Akoby som tam už bola. Fourteventura deja vu.

Stopy

Cestujem v čase aj priestore sediac na chate (1700 m.n.m.) pod štajerským vrchom Zirbitzkogel. Cez hmlu hustú ako mlieko nevidieť ani len jeho obrysy. Raňajšia hmla zarážala svojou absolútnou hustotou & mliečnou konzistenciou. Ľudia ešte netušili, že ich žeravý kotúč sa v noci celý vyparil.

anjel_v_snehu_maly.jpg

Dacil a Tomi sa ešte nestihli poriadne spamätať z jet lagu- časového ani klimatického. Tešíme sa z prvého snehu, ktorý vyčistil okolitú krajinu apokalyptickou bielobou. Prvý tohtoročný sneh mení aj niečo v nás. Sme opäť ako tabula rasa. Príroda do seba pohltila veľkú časť svojej zvukovej kulisy. O to ľahšie sa v nej dajú vypátrať zvieracie stopy. Cez pole v diviačích stopách bežím ako po oblohe baránky. Synapsie krokov do neznáma.

Prikladám polienka do rozžeravenej pece a potom náhodou čítam slová poľského básnika M. Swietlického: ,,Takto som si predstavoval peklo: za dvierkami pece žeravejúce tvary, už nerozpoznateľné, rôzne odtiene blčiaceho plameňa, vedel som pred pecou vydržať dlhšie ako pred televízorom."

Na snehu pokojne sedí veľký zajac a zaujato hľadí na okno, v ktorom sa po dlhom čase opäť svieti.

Silvestrovský jeleň

Na druhý deň oprášime sánky a spúšťame sa do nového roka. Guten Rutsch! do slova a do písmena. Brzdia nás však kamene a šišky vykúkajúce spod odhrnutej lesnej cesty. Gazda bývajúci na dolnej hranici lesa sa dnes ráno činil. Náročky nás zobudil hukotom traktora, a potom dlho a zápalisto rozprával o svojom jedinom nesplnenom tohtoročnom sne. Zabiť poriadneho jeleňa. Vraj sa mu už posmieva aj jeho žena, lebo zatiaľčo on behá s puškou po lese, jelene žerú v ich záhrade jablká.

snezny_bar_maly.JPG

Podvečer zhŕňame sneh na náš silvestrovský snežný bar. Nakoniec ho oblievame vodou a nekonečne dlho tvarujeme do želaného tvaru. Namiesto barových svetiel ho pokryjeme sviečkami a cencúľmi. Svetlo sviečok o polnoci odráža červený jas semienok granátového jablka plávajúcich v šampanskom. Vonku počuť výstrely, no nie delobuchy a rakety, ale výstrely z gazdovej pušky. Na snehu tancujeme polnočný valčík.

Nový rok poctili ostré slnečné  lúče.  Nastavujeme im svoje tváre. Čierna káva zatiaľ chladne na pozadí bieleho ticha.


 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?