Chôdza- novodobá záľuba ľudstva

Autor: Simona Hasler-Krovinová | 17.10.2012 o 19:30 | Karma článku: 7,96 | Prečítané:  653x

Chôdza bola kedysi čímsi samozrejmým. Ľudia museli ešte pred druhou svetovou vojnou prekonávať veľké vzdialenosti pešky. Tento spôsob pohybu im neposkytoval potešenie, bol skôr nevyhnutnosťou. Až po skončení vojny a s rozšírením automobilovej dopravy sa z nej vyvinula záľuba rozmaznaného ľudstva.

 

Šetriť slová pre kroky. Krokmi prečisťovať myšlienky. Zredukovať reč na to najpotrebnejšie. Ledva pozdraviť okoloidúcich: ,,Bonjour!" A opäť len mlčať.

Ruksaky neuveriteľne ťažia. Nesieme v nich všetko potrebné na prežitie v horách. Na pleciach cítime neustále prítomnú záťaž. Z hláv sa nám posunula o čosi nižšie. Istým spôsobom úľava. Náklad si vytrvalo prenášať do ďalšej cieľovej stanice, tam ho zložiť, trochu si oddýchnuť, znovu naložiť. Takto dookola. Pri chrúmaní mandlí a kešu orieškov sa usmievame. Je to ako v živote.

Baví nás kráčať, prekonávať veľké vzdialenosti a potom sa obzerať. Ukazovať prstom na susedné vrchy a krútiť hlavami nad vzdialenosťami, ktoré sme za posledné dni zvládli. Nejde len o dosahovanie vrcholov. Je to o posúvaní hraníc a spoznávaní rozmedzí vlastnej vôle a trpezlivosti.

Chôdza je meditácia, nič na tom nemenia ani moje odreniny na krížoch. Už na druhý deň si ich obmotávam elastickou bandážou. Spôsobuje nám pľuzgiere, otlaky, svalovku a spáleniny kože. Niekedy chôdzu v duchu preklíname, aby sme vzápätí mohli byť na seba hrdí.  ,,Predstavujem si, ako musia niektorí ľudia na svete ťažko pracovať a vciťujem sa do ich kože," snažíš sa povzbudiť samého seba vyčerpaného slnkom a nekonečným stúpaním. Popularita putovania na stredoveký spôsob opäť narastá. V popredí pred svätými relikviami však stojí samotné putovanie . Putovanie protikladné k rýchlemu pulzu doby.

Granges d´Astau je maličkou osadou uprostred Pyrenejí. Jej osadníci obývajú dva kamenné domy, slúžiace ako pohostinstvá. V jednom z nich si cez leto privyrába mladý hudobník Francois. Tento veľký fanúšik Djanga Reinhardta počas dňa čašníči, po nociach zaryto cvičí jazzové akordy. Nechodí tak, ako my. V prenajatom podkrovnom byte má všetok pokoj sveta. Pri gitare a vínku sa jeho kozmos točí naopak. To mu stačí.

Nocujeme pri malom jazierku okupovanom všemožným druhom hmyzu. Stanujúcich v týchto končinách zaradili k ohrozeným druhom. Namiesto rozľahlých lúk tu vybudovali priestranné parkovisko pre obytné autá. Stanovanie zakázali. Pred zákazom sa skrývame za rozkošatenou vŕbou, kde opakovane vystrašíme deti hľadajúce vhodné miesto na vykonanie potreby.

Pri zaspávaní mi splýva vytrvalé brnkanie gitary doliehajúce z podkrovného bytu so bzukotom komárov. Človek sa len na krátky čas vzdá všetkých vymožeností a veci v ňom sú odrazu vzácnejšie. Z tohto pohľadu sa dá aj svetová kríza vidieť v pozitívnom svetle. Škoda, že sa o tomto inom pohľade na ňu viac nepíše. V redukcii svetového konzumu sa ukrýva nový druh kreativity.

zabludeni_markus2.jpgchodza.JPG

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?