reklama

O meste Kotor a Petarovej Kokakole

Z ostrova Ada Bojana putujeme do prístavného mesta Kotor ležiacom na konci zálivu Kotorskej boky. Kotor je malebné starobylé mestečko zapísané do svetového dedičstva UNESCO, ktoré počas dňa navštevujú húfy turistov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Keďže nemá pláže vhodné na kúpanie, turisti podvečer preplnenými autobusmi a ozrutnými výletnými loďami odchádzajú preč s dobrým pocitom, že si môžu na svojom zozname povinných návštev odškrtnúť ďalšie miesto na zemi. V meste zostávajú domáci, zopár poblúdených batôžkárov posedávajúcich na mestských múrikoch, zapíjajúcich trojuholníčky pizze plechovkovým pivom a my, zúfalo hľadajúci nocľah.

Obrázok blogu

V Kotore je takmer nemožné nájsť ubytovanie, pokiaľ sa človek nepýta domácich

Ubytovanie sa v Kotore hľadá ťažko, takmer všetci jeho poskytovatelia si takto zarábajú načierno, človek nikde nevidí pre Čiernu Horu tak charakteristické nápisy "SOBE", miestni nepostávajú pred svojimi kamennými starodávnymi príbytkami a neoslovujú neznámych turistov ako Milanka. My len náhodou oslovíme okoloidúcu v čiernych šatách oblečenú Anu, ktorá nás už o niekoľko minút nato prevádza vlastným apartmánom a nakoniec otvára dvere do našej dočasnej izbietky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na strope sa otáča starodávny ventilátor ako z mexických detektívok, cez otvorené okná dovnútra dolieha tlmená vrava mesta, na jednom obrázku visiacom na stene nesie svoj kríž Ježiš a na tom druhom stíska akési dievčatko v bielych šatách v rukách dlhú bielu sviecu.

Obrázok blogu

Jeden zo starobylých kotorských kostolov

Ana dostáva dôchodok vo výške stopäťdesiatich eur, práve tak nízky dôchodok je jej najväčším životným krížom, pri rannej káve sa nám aj s kamarátkou Marijou sťažujú na nepodarené miestne pomery a politiku. Obe sú toho názoru, že Čierna Hora sa od Srbska nikdy oddeliť nemala.

,,Hviezdy hovoria, že sú ako žena a muž, patria k sebe," prehodí sklamane Ana a jej známa len súhlasne prikyvuje hlavou. ,,Čierna Hora je ako žena, ktorú opustil muž a nevie sa z toho pozviechať," bedáka Ana a zapaľuje si tretiu cigaretu uprostred vlastnej obývačky. ,,Mám strojček na srdci, nemala by som, ale neviem prestať," povzdychne si a vysvetľuje nám, že s Petarom majú sedem apartmánov, ktoré prenajímajú, aby si mohli počas zimy ako-tak nažívať a finančne podporovať deti v štúdiu. Z toho istého dôvodu po celé leto prenajíma aj vlastný apartmán, pričom ona so svojím mužom Petarom spávajú v malej kutici pod schodiskom oddelenej od zvyšku bytu len jednoduchým závesom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Petarove žlté dáždniky

Petar je kultúrne založený človek manažujúci drobnú galériu a organizujúci rozličné kultúrne podujatia v Kotore. Pýši sa malinkou miestnosťou, len pár krokov vzdialenou od vlastného bytu, v ktorej vystavuje diela neveľmi známych miestnych umelcov. Na stenách mu tentokrát visí päťdesiat miniatúrnych obrázkov stredomorského regiónu od Milanky Bajčetić. Malinké obrázky maľované prevažne modrou a v impresionistickom štýle.

Dozvedáme sa, že Petar je zodpovedný aj za inštaláciu žltých lietajúcich dáždnikov, vznášajúcich sa nad malým kotorským námestím. ,,To bol taký môj performance," začne skromne rozprávať asi šesťdesiatročný Petar a po vzhliadnutí nášho záujmu nás pozýva do miestnej krčmy Roma. Kotor je v súčasnosti malé mestečko trojuholníkového tvaru chránené z dvoch predných častí mestskými hradbami, obstúpený pohorím Lovćen odzadu. Dlhšiu dobu bol v dejinách súčasťou Benátskej republiky, pričom talianska nadvláda ovplyvnila nielen kotorskú architektúru ale pravdepodobne aj názvy miestnych krčiem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Psychicky sa pripravujeme na dlhú noc strávenú s miestnym bohémom, noc v podniku Roma plnú pív, rakije a vzájomného spoznávania sa. Aké je to prekvapenie, keď nám Petar objednáva drobné pampúšiky s ovčím syrom a sebe iba Kokakolu. A potom ešte jednu. Petar je zarytý rusista milujúci všetko ruské (s výnimkou Kokakoly) od ruskej opery až po ruský avantgardný pop odmietajúci hovoriť akýmkoľvek iným cudzím jazykom ako ruštinou.

Niektoré jazvy minulosti sú ešte nezahojené a Petar cíti nenávisť k mnohým krajinám spoluzodpovednými za bombardovanie jeho krajiny. Prehováram ho teda, nech sa učí po slovensky a on sa smeje, že možno raz. Petarovi v podniku Roma tajne objednáme ešte päť fliaš Kokakoly, dostane ich postupne po jednej, vždy keď sa v podniku Roma zastaví. Čašníčka mu vtedy pripomenie, že to vám tí dvaja turisti predplatili, tá nakrátko ostrihaná, čo vyzerá takmer ako chlapec a ten vysoký brčkavý s hranatými okuliarmi s čiernym rámom...

Simona Hasler-Krovinová

Simona Hasler-Krovinová

Bloger 
  • Počet článkov:  84
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Môj slobodnejší blog očistený od nechcených cudzích zásahov nájdete TU. Zoznam autorových rubrík:  KultúraSan Francisko 2009Montenegro 2011Pyreneje a Toulouse 2012O ľuďochŠpanielsko 2014Na cesteSociálneNa vypísanieS AlicouSurrealZenSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu