reklama

Namiesto slov

Z kopcov schádzali stáda kráv vedené pevnou pastierskou rukou. Na vysokohorských pasienkoch po nich zostali len srdečné pozdravy a spasená tráva. Tráva spasená kravskými žalúdkami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Pastieri vyzerali spokojní z tohtoročnou sezónou, len jedna krávka sa im kdesi zatúlala, ale ostatné si hrdo odvedú prezimovať do teplých stajní. Niektoré z nich ako odmenu za ich úsilie vyzdobili farebnými stužkami, nasadili im na hlavy vence z kvetov, ba dokonca aj väčšie konštrukcie, s ktorými si kravy spokojne a sebavedomo vykračovali.

Niektoré vyzdobené kravy sršali pýchou, takmer ako ľudia, keď sa pekne narichtujú a vyobliekajú. Kým ostatné spomedzi nich už opätovne pri ceste spásali trávu, tie vyzdobené len hrdo stáli, báli sa hlávku skloniť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nechávam sa hypnotizovať prerývaným zvonením ich ťažkých olovených zvoncov, pozorujem hrubé vlnené vesty bačov poháňajúcich stáda drevenými palicami, veselím sa z ich tohtoročného úspechu no zároveň smútim za koncom leta. Vedľa mňa stojí Ezra tajne si utierajúca slzy do rukáva.

Ezra prežíva koniec tohto leta ešte o čosi intenzívnejšie ako my ostatní. ,,Toto bol jej najobľúbenejší sviatok roka. Mala ho ešte radšej ako Vianoce." Prerečie potichu a prižmúri oči, ktoré si počas leta stráveného medzi múrami rodného domu odvykli od ostrého denného svetla. Deň je hmlistý a sivý, no svetlo ju v očiach páli, v očiach okolo ktorých pribudli nové vrásky tentokrát nespôsobené jej častým a srdečným smiechom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pohreb sa konal v dedine medzi kopcami, miestni ľudia boli poobliekaní v krojoch, ešte aj deti mali na sebe kroje. Bolo to len prednedávnom, leto sa už chýlilo ku koncu, no slnko zvláštne mrazilo, keď som objímala Ezru a jej súrodencov.

Jej mama ležala v jednoduchej drevenej truhle, ktorú po obradne ladne zdvihli ruky šiestich mužov, zobrali ju plecia a podľa tradícií dvakrát obišli cintorín spolu s celou smútiacou pospolitosťou a pätnásťčlennou dychovkou. Miestne hroby boli bez kamenných obkladov, rástla na nich tráva a kvety, drevené kríže zdobili ľudské mená a všade naokolo rástla jarabina.

Obrázok blogu

Ezra doopatrovala svoju matku až do konca. Sedávala pri nej a čítala jej básne, vyrábali spolu farebných plstených škriatkov nápadne pripomínajúcich anjelov, no obe svorne tvrdili, že sú to elfovia. Dávali ich do vlastnoručne vyrobených škatuliek spolu s ďakovnými lístočkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mali to byť darčeky pre všetky jej kamarátky, ako prejav vďaky za pomoc pri prekonávaní choroby. Vtedy ešte verila vo svoje uzdravenie. Ezra sedávala pri nej a hladila jej pokožku pod ktorou cítila drobné hrčky.

Po slávnosti nás Ezra pozvala občerstviť sa k sebe domov. Jej drevom obložená izba s nízkom stropom pútala výhľadom na okolité zelenajúce sa kopce, zo stropu visela hojdacia sieť vedľa dedinských kachlí, v rohu malá knižnica preplnená knihami so starodávnymi kreslami a pohodlným rozheganým gaučom povedľa. Ezra si takto zútulnila nevyužitý priestor nad stajňou, v ktorej žili ich kone a prasatá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pili sme spolu ovocný čaj a izba voňala odchádzajúcim letom, sušenými vencami a bylinkami povešanými pozdĺž dreveného schodiska. ,,Niekedy uvažujem nad tým, či by pre ňu nebolo lepšie, keby umrela náhle bez toľkého utrpenia." Precedila pomedzi zuby Ezra a zahľadela sa na dno hrnčeka.

Keby k tomu naozaj došlo, nezostal by Ezre žiaden čas na pochopenie a prijatie matkinho umierania. Náhla smrť nepozná zdĺhavú telesnú bolesť no tá duševná, ktorá po nej zostáva, je o to väčšia a ťažšie prekonateľná. Ezra svoju matku sprevádzala v jej utrpení, v jej bolesti, ktorá sa od ľudského života nedá oddeliť. Ezra matkinu bolesť odmietala prijať, brať za niečo samozrejmé, konfrontácia s ňou znamenala aj konfrontáciu s vlastnou smrteľnosťou, s umlčanou prítomnosťou bolesti, ktorú v sebe neustále nosí.

Na stole pred nami ležal biely tanier s čerstvo napečeným makovým koláčom. Napiekla ho Ezrina "malá" len osemnásťročná sestra, ktorá má prebrať miesto po mame. Miesto, na ktorom rastie už len tráva namiesto slov.

Text inšpirovaný Alicinou trávnatou básňou a uplynulými sviatkami našich pozostalých.

Simona Hasler-Krovinová

Simona Hasler-Krovinová

Bloger 
  • Počet článkov:  84
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Môj slobodnejší blog očistený od nechcených cudzích zásahov nájdete TU. Zoznam autorových rubrík:  KultúraSan Francisko 2009Montenegro 2011Pyreneje a Toulouse 2012O ľuďochŠpanielsko 2014Na cesteSociálneNa vypísanieS AlicouSurrealZenSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu