Virpazar, miesto kde dozrievajú figy a všetko beží "ináč"

Autor: Simona Hasler-Krovinová | 16.10.2011 o 17:44 | (upravené 19.10.2011 o 19:34) Karma článku: 6,38 | Prečítané:  851x

Tretia časť deväťdielnej cestopisnej reportáže z tohtoročnej Čiernej Hory: Po päťdňovom pobyte v Budve sa už nevieme dočkať zmeny prostredia. Známy minibus nás tentokrát odváža do  malej dedinky pri Skadarskom jazere, najväčšom jazere Balkánu. Na pár dní sa stane naším domovom biely dom, konkrétne malá izbietka s výhľadom na jazero.

Otváram zadebnené okenice a izbu pohladia oslabené lúče posledného slnka. Z divoko rastúcej trávy vykúkajú ovčie hlavy, k ušiam mi dolieha vzdialené bečanie. Sused kladie na podstienok čerstvo naoberané figy. Nech ešte zmäknú, nech poriadne dozrú a zbordovejú. Ako práve zapadajúce slnko. V zabudnutých rybárskych osadách ťahajú mocní chlapi na breh člny a pomalým, unaveným krokom kráčajú k svojím kamenným príbytkom. Na priedomia skladajú farebné vedrá s celodenným úlovkom. Neďaleký prázdninový dom Gorana Bregoviča zatiaľ zíva prázdnotou.

 

vyhlad_z_okna.JPG

ovce_jazero.JPG

figy.JPG

pri_jazere.JPG

dom_gorana.JPG

Prázdninový dom Gorana Bregoviča pri Skadarskom jazere

Virpazar síce obýva len niečo cez tristo obyvateľov no boj o turistov nie je o nič miernejší ako napríklad v Budve. V prvý deň sa dáme do reči s podgorickou študentkou propagujúcou lodné exkurzie po Skadarskom jazere.

Rozpráva nám o starom mužovi žijúcom v prvom dome na začiatku dediny, odchytávajúcom pre svoj rodinný penzión a výletnú loď všetkých prichádzajúcich turistov. ,,Ten starý muž v slamenom klobúku si jedného dňa odchytil mňa aj môjho priateľa a s jeho synom nás zbili, pretože pracujeme pre konkurenčnú spoločnosť." Nechceme sa stať súčasťou miestnych intríg, a tak len prekvapene počúvame neznámu rozhorčenú dievčinu.

vipazar.JPG

Pár domčekov vo Virpazare

skadarsko_vyhlad.JPG

Lekná

markusi_pestre_farby.JPG

Letná idylka

Na jazere stojí bar a reštaurácia v podobe ukotvenej drevenej lode. Je to projekt troch mladých zapálených ľudí, ktorí sa toto leto  rozhodli venovať svojmu dlhoročnému snu. Miko, šikovný čašník a spoluzhotoviteľ tejto štýlovej lode, strávil dvanásť čašníckych rokov v Prahe.

Teraz je oblečený v námorníckej rovnošate a pendluje z jedného krídla na druhé. Na moje otázky neskôr odpovedá po česky. ,,Celú loď sme postavili vlastnými rukami a veľa sme pritom improvizovali. Lodné stĺpy sú vyrobené z pouličných lámp nájdených v šrote."

Neveriacky naňho hľadím, keď zanietene rozpráva detaily o pracovnom procese. ,,Na drevo sme si vypýtali špeciálne povolenie, vyrúbali sme ho tu obďaleč v Národnom parku" hneď nato dodáva, že toto je Balkán, a preto tu všetko beží "ináč".

Miko sa pri nás pristaví ešte niekoľkokrát za večer, vždy si zapáli rýchlu cigaretku, je prirodzený, priateľský a nakoniec nás pozve na ochutnávku ich novootvorenej kuchyne. ,,Príďte zajtra večer, začíname variť, všetko tu bude čerstvé a veľmi chutné!"


zatocka.JPG

lod_tma.JPG

ja_miko.JPG

Rozhovor s Mikom

lod_total_tma.JPG


Ďalší deň po dedine pobehuje hŕstka zdivených psov a mačiek snažiacich sa uchytiť zvyšky z grilovaných rýb od spokojne prežúvajúcich turistov. Dragan, kormidelník našej výletnej lode pracujúci pre jedinú miestnu turistickú agentúru vlastniacu aj najväčšiu reštauračnú terasu v meste sedí sám za veľkým dreveným stolom, kýva nám na pozdrav a volá nás sadnúť si k nemu.

Keď podídeme bližšie vyprskne lavínou slov. ,,Každý deň tu pripravujú čerstvé ryby a zeleninu, chodí sa sem najesť ešte aj švajčiarsky veľvyslanec, aj ten jedlo vždy pochváli a..."

Na terasu odrazu pribehne v kuchyni pracujúca Draganova manželka. Na stôl položí tanier so šťavnatými rozporciovanými broskyňami a potichu sa vytratí. Dragan si hltavo pchá do úst ovocné kocky a začne ohovárať konkurenčnú reštauráciu. ,,Ja pracujem už tridsať rokov na lodi, viem, ako to chodí. Zimy sú tu drsné, vietor je niekedy taký silný, že vyvaľuje stromy a berie strechy. Tá drevená loď im na sto percent do roka neprežije. Hovorím vám, vietor ju odfúkne ako zápalkovú krabičku. A toľko peňazí ich stála!"

Tento starý kormidelník nás nakoniec nepritiahne na svoj breh, nepodporíme jeho ani manželkinho zamestnávateľa, ale večeriame na tej "nebezpečnej" lodi, večeriame penne s najlepšou pikantnou omáčkou celého Virpazaru.

---

Počas plavby po Skadarskom jazere pozorujeme čiernych vlniacich sa hadov, korytnačky a žaby skákajúce po táckovitých listoch lekien. Na malom ostrove chátra "Čiernohorský Alkatraz", ktorý vraj ešte v priebehu osemdesiatych rokov slúžil ako väzenie pre politicky nepohodlných ľudí.

 

markusi_lekna.JPG

markusi_vyhlad.JPG

nohy.JPG

ciernohorsky_alkatraz.JPG

Čiernohorský "Alkatraz"

Vyčnievajúce skaly a ruiny obklopené vodou poskytujú dokonalé útočisko rozmanitému druhu vzácneho vtáctva. Loď sa odrazu zastaví a Dragan zavelí čas plávania. Plávame pomedzi riasy a pri každom kontakte s nimi mám strach, predstavujem si, že všade naokolo je plno dlhých čiernych hadov.

Dragan sa neskôr môjmu strachu smeje a rozpráva mi príbehy o svojom detstve, hadoch a uštipnutiach, ktoré boli vtedy na dennom poriadku. Na lodi sa zoznámime s dvomi Rakúšanmi, Norbertom a Verenou, ktorí chceli Čiernu Horu pôvodne navštíviť kvôli tranceovému festivalu v meste Ulcinj, ale po nepríjemnom zásahu neustále číhajúcich policajtov dali prednosť túlaniu sa pred obľúbenou hudbou...

 

plavanie.JPG

---

markusi_ruiny.JPG

Ruiny nad Virpazarom


Modrá hora má modré oči

Budvianki žraloci majú hlad

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Prvá banka prelomila tabu a zvýšila úroky na hypotékach

Zvyšovanie úrokov vraj nesúvisí so zmenami, ktoré pripravuje Národná banka.

DOMOV

Pavlis sa v novej funkcii teší luxusnému autu i debetnej karte

Exminister hospodárstva šéfuje Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo.


Už ste čítali?